Únor 2011

Katherine: Dependence on blood - 4. Kapitola

17. února 2011 v 18:54 | *Lilly* |  Katherine: Dependence on blood

4. Kapitola

KaterinaGraham-SK
Naháňali ma traja jeho pomocníci, avšak šmykla som sa pri behu v lese. Ukryla som sa pri kôpke sena. "Katerina. Viem, že je blízko!" Kričali na mňa cez celý les. Druhý tiež kričal. "Cítim tvoju krv!" Pokračovali v kričaní a hľadaní. "Utekať nemá cenu! Klaus ťa nájde, aj keď budeš kdekoľvek!" Zrazu jeden zakričal. "Tadiaľto, cítim tam viac krvi!" Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, ako som sa bála. Strachom som až nedýchala. Začala som odpočítavať posledné sekundy môjho života. Bála som sa, že ma zabijú.

Keď sa rozbehli iným smerom, konečne som začala dýchať. Poobzerala som sa opatrne okolo seba. Chvíľu mi trvalo vstať zo zeme plnej mokrého lístia, pretože som mala veľké a široké šaty. Vstala som, poobzerala sa dookola a ako som už chcela začať bežať, zrazu sa predo mnou niekto objavil. Zľakla som sa!
Zatlačil ma k stromu a držal mi ústa, aby som nekričala. Bála som sa, že je to jeden z jeho upírskych pomocníkov a našli ma. Neznámy sa poodberal okolo seba a povedal mi: "Choď na východ. Dlho ich už za nos ťahať nemôžem." Avšak ja som nemohla. "Ja už nemôžem bežať!" On však stále trval na svojom. "Už len jednu míľu. Potom narazíš na chatu. Tam budeš v bezpečí. Tak bež, bež!"
Rozbehla som sa čo najrýchlejšie, ako som v tej chvíli vládala... Utekala som, ani som nevedela kam...

Už som nevládala, z tváre mi tiekla krv, ale nemohla som sa zastaviť. Bežala som ďalej... Konečne som dobehla k chate.
Klopala som sa kričala: "Pomoc. Pomôžte mi, prosím."
Po chvíli mi otvorila starenka.
"Prosím, pomôžte mi." Avšak nebola príjemná. "Cudzincov vo svojom dome nevítam." Nedala som sa v takej nebezpečnej situácii odbiť. "Nie. Trevor povedal, že mi pomôžete. " Starenka sa na mňa pozerala, dvere držala len pootvorené. "Trevor. Vždy dáva sľuby, ktoré ja nechcem splniť."
Zrazu sa za starenkou objavila žena s dlhými blond vlasmi a povedala starenke, aby ma pustila dnu.
Vošla som dnu a hneď som si musela sadnúť. "Dones jej vodu a niečo na jedenie." Povedalo dievča starenke.
Nejako zvláštne sa na ňu pri tom pozerala, ako keby ju hypnotizovala a starenka potom vyšla z chaty a odišla. "Ty musíš byť Rose. Ďakujem."

Pokračovala som. "Trevor hovoril, aby som ti ukázala toto." Ukázala som jej mesačný kameň, ani som nevedela čo to je a prečo to má taký veľký význam.
"Ukazujem ti to, aby som dokázala, že to, čo hovorím, je pravda. A že mi pomôžeš utiecť." Povedala som Rose.
Rose sa však trošku naštvala. "Ukradla si to Klausovi?" spýtala sa ma. "Bola to časť rituálu obete, tak som to zobrala a utiekla som." Rose však začala kričať. "Od Klausa sa neuteká! Každý, kto sa o to pokúsi, skončí opäť u neho, a každý, kto mu v úteku pomáha, zomrie." Ja som však bola ešte stále zadychčaná od toľkého behu, ale odpovedala som jej. "Viem, že veľmi riskujete, keď mi pomôžete." Ona však neprestávala. "Ja nič neriskujem. Za súmraku ťa odvediem späť ku Klausovi a požiadam ho, aby mal zľutovanie pre nás obe." Ten nápad sa mi vôbec nepáčil. "Nie, nie!" Zdrapila ma za ramená a odviedla do tmavej izby, kde ma zamkla.

Sedela som na posteli v tmavej izbe a premýšľala som, čo mám na svoju záchranu pred Klausom spraviť. Nevedela som na nič prísť, tak jediné, čo mi po čase napadlo, bolo prebodnúť sa. Na zemi v rohu som našla nôž a tak som sa pichla do brucha. Dosť to bolelo, ale je to jediná možnosť, ako sa zachrániť.
Po čase tam za mnou prišla za mnou Rose. "Už sa stmieva. Je čas ísť." Avšak neprišla s prázdnymi rukami, niesla si lano, aby ma zviazala.
Chcela ma zviazať, ale všimla si, že mi z brucha tečie krv. "Kedy sa ti to stalo?" Spýtala sa a bola dosť šokovaná. "V lese. Zakopla som." Vymyslela som si na poslednú chvíľu." Rose mi však očividne neverila. "Klameš. To by som cítila." Hneď ako to dopovedala, na posteli vedľa mňa našla nôž. "Radšej zomriem, než by som sa mala vrátiť ku Klausovi. Nechaj ma prosím zomrieť." Rose nechcela, aby som zomrela...

Bonnie & Jeremy - First kiss!

11. února 2011 v 15:22 | *Lilly* |  The Vampire Diaries
Vo včerajšom diely (2x14 - Crying Wolf) sa prvý krát Bonnie a Jeremy pobozkali :)

Čo nato hovoríte?  Napíšte svoje názory do komentárov :)

Podľa mňa sú krásny párik :)
KaterinaGraham-SK

Reklamy!

6. února 2011 v 13:57 | *Lilly*
KaterinaGraham-SK

Sem píšte reklamy alebo kde mám hlasovať alebo tak :)

Sem napíšte hocičo, čo sa nehodí

do komentárov k článkom :) Ďakujem :)


Katherine: Dependence on blood - 3. Kapitola

6. února 2011 v 13:13 | *Lilly* |  Katherine: Dependence on blood

3. Kapitola

KaterinaGraham-SK
Stála som za dverami Klausovej pracovne a počúvala. Viem, dôvera a lojalita nepatria medzi moje dobré vlastnosti...Rozhovor Klausa a jeho pomocníkov ma zaujal. Počula som svoje meno, tak som stíchla a počúvala. "Musíme tú vec vybaviť čo najskôr. Spolieham sa na Vás, lebo viem, že ma nezradíte. Musíte Katerinu strážiť, pretože kebyže sa to dozvie skôr, ako to spravíme, iste by vymyslela nejaký plán a ušla." Pomocníci len počúvali. Ich hlas som nepočula, nevedela som spoza dverí zistiť, o ktorých ide. Až keď prehovorili. "Rozumieme. Katerina nemá ani tušenie, čo sa deje. Dáme na ňu pozor." Druhý asi len prikývol, ale neprehovoril. Počula som len Klausa. "Už nevidím v očiach Kateriny takú lásku, akou ma obdarovávala doposiaľ. Podľa mňa niečo tuší. Priveďte mi ju sem dneska večer a odoberieme jej toľko krvi, koľko na zrušenie kliatby treba."
Ako som započula od Klauda, že "odoberieme jej toľko krvi, koľko na zrušenie kliatby treba" , rozbehla som sa dolu po schodoch a rýchlo preč. Avšak v tej rýchlosti som sa pošmykla a spadla dole schodami...

Keď som sa prebrala, nevedela som, kde som. Poobzerala som sa okolo seba a videla som len izbu a ja som ležala v strede na velikej posteli plnej vankúšov a...všetky okná a dvere boli zavreté! Izba bola plná tmy, nevedela som, či je deň a či noc. Potichučky som vyšla z postele a pribehla som ku dverám. Skúsila som potichučky otvoriť, ale boli...zamknuté! Zrazu ma pohltil strach a beznádej. "Určite ma obetujú a v tele mi neostane ani kvapka krvi! Čo budem robiť?" Stále som si opakovala.

Z chodby som počula hlasy. "Nemuseli sme ju ani hľadať, pane. Teraz len musíme na ňu dať pozor do večera a spravíme to tak, ako budete chcieť." Započula som medzi hlasmi aj Klausa. "Na túto chvíľu som dlho čakal." A odišli. Bolo ticho, žiadne hlasy, nikto... Začala som kričať. "Pustite ma! Prosím! Nechcem umrieť!" Lenže ma nikto nepočul. Kričala som a kričala, až po hodine prišiel niekto ku dverám. Srdce mi búšilo najrýchlejšie za celý môj život. "Určite je to Klaus a už ma idú zabiť!" Opakovala som si dokola.
Kľúč vo dverách sa obrátil, niekto odomkol dvere a vošiel. "Slečna Petrova, dali by ste si niečo na jedenie alebo čaj?" Spýtala sa ma slúžka v Klausovom dome. Hneď som na niečo prišla. "Áno, Alicia, prosím si čaj." Povedala som jej kľudným hlasom. "Iste, slečna, hneď Vám ho prinesiem." Plán zatiaľ fungoval. "Ďakujem, počkám tu na neho. Zavriem za Vami dvere." Myslela som si, že teraz na môj plán príde, ale súhlasila a odišla. Hneď, ako zišla dolu schodmi som vybehla z izby a na moje veľké šťastie boli bočné dvere pre služobníctvo odomknuté. Potichučky som vyšla z domu. Plán mi vyšiel. Len čo teraz. Keď pôjdem domov, tam za mnou príde Klaus hneď. Tak kam mám ísť? Aby som sa zachránila, musím pred Klausom utiecť. Ale kam?

"Uchvátil ma, ale len do okamžiku, než som zistila, čo je zač a čo odo mňa chcel...A potom som utekala, čo mi nohy stačili...